Working Definitions & Charters

Pracovná definícia popierania a skresľovania holokaustu

Právne nezáväzná pracovná definícia popierania a skresľovania holokaustu bola prijatá na plenárnom zasadnutí IHRA v Toronte v roku 2013.

PRACOVNÁ DEFINÍCIA POPIERANIA A SKRESĽOVANIA HOLOKAUSTU

Táto definícia je vyjadrením presvedčenia, že popieranie a skresľovanie holokaustu je potrebné napadnúť a odsúdiť na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, a zároveň je ich potrebné preskúmať na globálnej úrovni. IHRA týmto prijíma ako svoj pracovný nástroj nasledujúcu právne nezáväznú pracovnú definíciu.

Popieranie holokaustu je diskurzom a propagandou popierajúcou historickú skutočnosť a rozsah vyhladzovania Židov nacistami a ich komplicmi počas druhej svetovej vojny, známym ako holokaust alebo šoa. Popieranie holokaustu znamená najmä akýkoľvek pokus tvrdiť, že k holokaustu/šoa neprišlo.

Popieraním holokaustu môže byť verejné popieranie alebo spochybňovanie použitia hlavných mechanizmov zabíjania (ako plynové komory, masové strieľanie, vyhladovanie a mučenie) či zámernej genocídy židovského ľudu.

Popieranie holokaustu je v rôznych formách výrazom antisemitizmu. Pokusy o popieranie genocídy Židov sú snahami o očistenie národného socializmu a antisemitizmu od viny či zodpovednosti za genocídu židovského ľudu. Formy popierania holokaustu zahŕňajú i obviňovanie Židov za to, že buď preháňajú rozsah šoa, alebo si šoa vymysleli za účelom politických či finančných ziskov, ako keby šoa samotné bolo výsledkom sprisahania pripraveného Židmi. Ich cieľom je teda znovu obviňovať Židov a legitimizovať antisemitizmus.

Cieľom popierania holokaustu je často rehabilitácia otvoreného antisemitizmu a podpora politických ideológií a podmienok vhodných pre príchod rovnakého druhu udalostí, ktoré sú popierané.

Skresľovanie holokaustu znamená okrem iného:

  1. vedomú snahu ospravedlniť alebo minimalizovať dopad holokaustu či jeho hlavných činiteľov vrátane kolaborantov a spojencov nacistického Nemecka;
  2. očividnú minimalizáciu počtu obetí v rozpore s dôveryhodnými prameňmi;
  3. pokusy o obviňovanie Židov za to, že si za svoju genocídu môžu sami;
  4. vyhlásenia považujúce holokaust za pozitívnu historickú udalosť; takéto vyhlásenia nie sú popieraním holokaustu, ale sú s ním úzko spojené ako radikálna forma antisemitizmu a môžu naznačovať, že holokaustu sa nepodarilo úplne naplniť svoj zámer „konečného riešenia židovskej otázky“;
  5. pokusy zvaliť zodpovednosť za vznik koncentračných táborov a táborov smrti navrhnutých a vedených nacistickým Nemeckom na iné národy či etnické skupiny.

Related Content

The IHRA regularly translates its resources into other languages.

Sign up to our newsletter to 

receive the latest updates