print this page

Spôsob vyučovania o holokauste na školách

 

Neexistuje žiaden „správny" spôsob vyučovania akéhokoľvek predmetu, žiadna ideálna metóda, ktorá by bola vhodná pre všetkých učiteľov a študentov. To, čo tu navrhujeme sú iba návody a rady, ktoré sa pre učiteľov na školách môžu osvedčiť pri tvorbe ich vlastných pracovných plánov a ktoré zohľadňujú individuálne študijné potreby študentov. Tieto smernice sú založené na súčasných najosvedčenejších metódach veľkého počtu  inštitúcií zaoberajúcich sa expertízami vyučovania o holokauste. Tie majú za účel odpovedať na niektoré otázky učiteľov ohľadne spôsobu výučby tohto veľmi zložitého predmetu a  poskytnúť rady, ako možno postupovať ďalej v tejto oblasti.







Vzdelávanie v oblasti holokaustu je založené na pokrokoch vo výskume a v priebehu posledných troch dekádach prešlo významnými zmenami. Prístup k vyučovaniu o holokauste neustále prebieha a zdokonaľuje sa, preto tento dokument nemožno považovať za  posledné slovo.







Zhrnutie

  • Holokaust sa dá s úspechom vyučovať; nemajte z preberania tejto témy obavy
  • Definujte pojem holokaust
  • Vytvorte pozitívne študijné prostredie s aktívnym pedagogickým prístupom zameraným na potreby študenta
  • Špecifikujte históriu prenosom štatistík do príbehov jednotlivcov
  • Používajte svedecké výpovede k zreálneniu tejto histórie pre študentov
  • K lepšiemu  porozumeniu holokaustu zvoľte medziodborový prístup
  • Uveďte históriu holokaustu do kontextu
  • Poskytnite široký a vyrovnaný výklad tejto látky
  • Používajte presné formulácie a podnecujte študentov, aby sa snažili o to isté
  • Rozlišujte medzi históriou holokaustu a ponaučeniami, ktoré môže táto história priniesť
  • Vyvarujte sa jednoduchých odpovedí na zložitú  históriu
  • Poskytnite vašim študentom prístup k základným  prameňom
  • Študenti by mali byť upozornení na fakt, že množstvo dôkazov o holokauste vytvorili jeho páchatelia
  • Vyzvite vašich študentov, aby kriticky analyzovali rôzne interpretácie holokaustu
  • Dbajte na to, aby písaný a vizuálny obsah bol primeraný a nezapájajte vašich študentov do štúdia holokaustu používaním obrazov vyvolávajúcich hrôzu
  • Neporovnávajte utrpenie akejkoľvek skupiny s inou
  • Umožnite vašim študentom pátrať po  rôznych reakciách  obetí vrátane množstva foriem odporu proti nacistom
  • Dbajte na to, aby ste necharakterizovali židovský národ len v súvislosti s holokaustom
  • Upozornite na to, že holokaust nebol nevyhnutný
  • Nepokúšajte sa vykresliť páchateľov holokaustu ako „neľudské monštrá"
  • Dbajte na to, aby ste rozlišovali medzi zločincami minulosti a dnešnými spoločnosťami v Európe a kdekoľvek inde
  • Vyzývajte  vašich študentov, aby pátrali po miestnej, regionálnej, národnej a celosvetovej histórii a pamäti
  • Požiadajte vašich študentov, aby sa zúčastnili na národných a miestnych tradíciách uctievania pamiatok a uvažovali o nich
  • Zvoľte si  vhodné vyučovacie aktivity a vyhýbajte sa používaniu takých aktivít, na základe ktorých by sa študenti mohli identifikovať so zločincami alebo obeťami
  • Nelegitimizujte popieranie minulosti
  • Majte na pamäti plusy a mínusy všetkých vzdelávacích materiálov  vrátane internetu
  • Rozlišujte medzi historickými a súčasnými udalosťami a vyhýbajte sa nehistorickým porovnávaniam
  • Reagujte na problémy znepokojujúce vašich študentov

Holokaust sa dá s úspechom vyučovať; nemajte z preberania tejto témy obavy







Mnoho učiteľov sa zdráha preberať históriu holokaustu so svojimi študentmi v dôsledku vnímaných ťažkostí pri výučbe  tohto predmetu. Nemajú jasno v tom, ako podať  rozmer celej tragédie, príslušné štatistiky a hĺbku, do akej môže ľudskosť klesnúť. Premýšľajú nad tým, ako vyvolať u svojich študentov pohnutie bez toho, aby ich traumatizovali; obávajú sa možných reakcií svojich študentov na túto tému a nie sú si istí ako majú naložiť s „nevhodnými" prejavmi v triede, ako je pochechtávanie sa alebo trúsenie antisemitských a rasistických poznámok.







Neobávajte sa preberať túto látku, akokoľvek sa to zdá byť skľučujúce, keďže skúsenosti ukázali, že téma holokaustu môže byť úspešne prednášaná študentom s veľmi pozitívnymi výsledkami.







Definujte pojem holokaust







Základom je jasná definícia pojmu „holokaust". Množstvo učiteľov aplikuje tento pojem vo veľmi širokom význame, ktorý zahŕňa všetky obete nacistického prenasledovania. Avšak väčšina historikov zaoberajúcich sa týmto obdobím používa viac špecifikovanú definíciu (viď smernice Task Force „Čo vyučovať" pod odkazom pracovná skupina vzdelávania).







Študenti by si mali byť vedomí toho, že pre mnoho ľudí je pojem „holokaust" problematický. Termín holokaust totiž znamená biblickú obeť a z kresťanského teologického pohľadu to mení masové vyvražďovanie židov v určitú podobu mučeníckej smrti, ale nič sväté na holokauste nie je. Taktiež ostatné pojmy by sa mali používať opatrne. Používaním pojmu „konečné riešenie" preberáme jazyk vrahov; použitie pojmu genocída zase súvisí s rasistickým poňatím sveta nacistov.  Mnohí ľudia uprednostňujú použitie hebrejského slova Shoah - čo znamená katastrofa - čo nie je spojené s náboženským významom.







Vytvorte pozitívne študijné prostredie s aktívnym pedagogickým prístupom zameraným na potreby študenta







Holokaust vyzýva k mnohým domnienkam, ktoré si vaši študenti vytvorili o fungovaní spoločnosti, pokroku, civilizácie a  správania ľudí. Študenti môžu mať obranné reakcie, negatívne pocity alebo neochotu ísť hlbšie do histórie nacistického obdobia alebo holokaustu. Je veľmi dôležité vytvoriť atmosféru dôvery a tým tieto otázky otvorene nastoliť a prediskutovať.







Je dôležité vytvorenie pozitívneho študijného prostredia, kde by mali študenti priestor a čas na premýšľanie, kde budú vyzývaní ku kladeniu otázok, k diskusii o svojich pocitoch a zdieľať predstavy, názory a obavy.







Výučba by mala byť zameraná na študentov. Úlohou vyučujúceho by malo byť skôr sprostredkovanie než prednášanie a učiteľ by mal vyzývať študentov k aktívnemu zapájaniu sa do štúdia. Dejiny nepredstavujú vedomosti, ktoré majú byť pretransformované z mysle učiteľa do mysle študenta, ale mali by byť skôr cestou objavovania, kde si mladí ľudia formulujú svoje vlastné otázky, analyzujú rôzne zdroje informácií, skúmajú rôzne interpretácie a spodobovania udalostí a hľadajú vlastné odpovede na problematické  historické a morálne otázky.







Špecifikujte históriu prenosom štatistík do príbehov jednotlivcov







Dôležitým prameňom sú štatistiky a učitelia by mali nájsť spôsoby,  ako rozmer holokaustu a čísla, ktoré sa ho týkajú, podať tak, aby študentom pripadal realistickejší. Pre mnohých mladých ľudí bude možno problematické vytvoriť si vzťah k holokaustu, ak im bude prezentovaný iba v podobe čísel.







Študenti by mali dostať príležitosť vidieť  ľudí prenasledovaných nacistami nie ako anonymnú masu obetí, ale ako jednotlivcov. Využívajte  prípadové štúdie, svedectvá tých čo prežili, listy a denníky z tej doby, pomocou ktorých zdôrazníte ľudskú skúsenosť a  študenti lepšie pochopia, že za každou „štatistikou" stojí skutočný človek, jednotlivec, ktorý žil pred holokaustom a mal priateľov a rodinou. Vždy zdôrazňujte dôstojnosť obetí.







Výkladom holokaustu, ktorému chýba spochybnenie stereotypného pohľadu - že všetci zločinci boli šialení alebo sadistickí; že všetci záchrancovia boli hrdinskí, odvážni, dobrí a milí; že všetci nezúčastnení boli ľahostajní - je rizikom, že osoby z minulosti dehumanizujete a podáte ich skôr ako karikatúry než ako skutočné ľudské bytosti.







Zameraním sa na príbehy jednotlivcov, ich morálnych dilem, ktorým museli čeliť a volieb, ktoré museli učiniť, sa história  holokaustu stane mladým ľuďom bližšia a zaujímavejšia a taktiež relevantnejšia pre ich dnešný život.







Používajte svedecké výpovede k zreálneniu tejto histórie pre študentov







V spoločnostiach mnohých krajín ešte stále existujú ľudia, ktorí prežili holokaust. Ak máte možnosť kontaktovať týchto ľudí a pozvať ich do vašej triedy, máte príležitosť poskytnúť vašim študentom jedinečný a silný študijný zážitok. Stretnutie s človekom, ktorý zažil niečo tak nepredstaviteľné, môže v triede vytvoriť skutočnú atmosféru empatie. Diskusie na vašej škole s ľuďmi, ktorí prežili holokaust vám môže sprostredkovať množstvo organizácií.







Avšak so starnúcou populáciou tých čo prežili môže byť pre vašich študentov zložitejšie mať tento priamy osobný kontakt. V takých prípadoch by mali učitelia preskúmať možnosť použitia svedectva zaznamenaného na videozázname. Ďalší jednotlivci, ktorí zažili holokaust alebo ktorí boli svedkami udalostí z prvej ruky môžu poskytnúť silné svedectvá. Ak máte možnosť pozvať záchrancov, osloboditeľov a ďalších do vašej triedy, tak vďaka ich osobným príbehom študenti oveľa lepšie pochopia povahu holokaustu.







Ak sa rozhodnete do vašej triedy pozvať niekoho, aby hovoril o svojej osobnej skúsenosti, najskôr sa s ním ešte pred hodinou porozprávajte a ubezpečte sa o jeho schopnosti hovoriť pred skupinou ľudí a aby si bol vedomý vašich vzdelávacích zámerov.







Svojich študentov pripravte na to, že sa majú chovať zdvorilo a uznanlivo. Študenti si musia byť vedomí toho, že napriek tomu, že od daných udalostí ubehlo mnoho času, prednášajúci bude stále pociťovať bolesť vzťahujúcu sa k tak intenzívnym osobným skúsenostiam.







Dbajte na to, aby ste vašim študentom vopred poskytli o histórii týchto udalostí dobrú prípravu. Možnosť stretnutia s obeťami by nemala byť primárne využívaná k prednášaniu historických udalostí tej doby - z väčšej časti títo ľudia nie sú historici ani učitelia a ich skúsenosť nemusí byť „typická" pre väčšinu ľudí počas holokaustu. Miesto toho budú mať vaši študenti zriedkavé privilégium stretnúť sa s niekým, kto bol svedkom a zažil udalosti z prvej ruky a budú načúvať ich unikátnemu osobnému svedectvu.







Podnecujte vašich študentov, aby sa pýtali očitého svedka nielen na to, čo sa stalo jemu počas holokaustu, ale aj o jeho živote pred a po holokauste tak, aby ho študenti pochopili ako celú osobnosť a tiež ako sa so svojimi zážitkami v živote vyrovnal.







Napriek tomu, že nie je možné zovšeobecňovať na základe príbehu jednej osoby, účinok stretnutia so svedkom holokaustu, záchrancom alebo osloboditeľom umožní študentom reálnejší pohľad na tieto historické udalosti a posilní fakt, že táto tragédia sa stala obyčajným ľuďom.







K lepšiemu  porozumeniu holokaustu zvoľte medziodborový prístup







Udalosti holokaustu sa dotkli tak veľkého množstva aspektov ľudského správania, že sú plne relevantné aj pre učiteľov ďalších vyučovacích predmetov. Hoci musí byť pri štúdiu holokaustu základom dôkladné pochopenie histórie, historici nevlastnia monopol na tento predmet. Imaginárne prepojenia medzi rôznymi odbormi môžu zlepšiť systém práce načrtnutím rôznych oblastí expertízy, priblížením holokaustu z viacerých perspektív a budovaním na znalostiach a myšlienkach získaných z iných predmetov.







Rozprávanie o holokauste ilustruje extrémne stránky ľudského správania, nenávisti a krutosti, ale aj odvahy a ľudskosti. Štúdium holokaustu prostredníctvom histórie evokuje silné emócie, ktoré môžu študenti vyjadriť kreatívne a nápadito prostredníctvom  poézie, výtvarného umenia a hudby. Holokaust kladie dôležité morálne, teologické a etické otázky, ktoré môžu vaši študenti rozoberať na hodinách náboženstva alebo občianskej náuky.







Koordináciou interdisciplinárneho prístupu a stavaním na odborných znalostiach  kolegov z ďalších predmetov si rozdelíte svoju prácu a vaši študenti tak lepšie pochopia pojem holokaust.







Uveďte históriu holokaustu do kontextu







Výskyt holokaustu sa musí študovať v kontexte európskej a svetovej histórie ako celku, aby študenti získali pojem o udalostiach a okolnostiach, ktoré holokaustu predchádzali a prispeli k jeho vzniku.







Poskytnite široký a vyrovnaný výklad tejto látky







Holokaust neprebiehal všade rovnako, ale výrazne sa líšil na rôznych miestach a v  rôznom čase (viď smernice Task Force „Čo vyučovať" pod odkazom pracovná skupina vzdelávania).







Používajte presné formulácie a podnecujte študentov, aby sa snažili o to isté







O holokauste existuje mnoho mýtov  a je možné, že vaši študenti budú pristupovaťk tejto téme  s predpojatými predstavami. Nejednoznačnosť v používaní vášho jazyka môže napomáhať k vytváraniu mylného názoru. Nepoužívajte  jazyk vojnových zločincov, ktorý odzrkadľuje ich názory. Pojmy ako „konečné riešenie" môžu byť citované a kriticky analyzované, ale nemali by sa používať na popis tejto historickej udalosti.







Veľmi dôležité sú definície, nakoľko si vyžadujú presné a jasné vyjadrovanie. Jeden z príkladov je použitie pojmu „tábor". Hoci mnoho ľudí zahynulo v  táboroch vytvorených nacistami a ich kolaborantmi, nie všetky boli budované ako zariadenia na vyvražďovanie. Ak by sme mali menovať niektoré z nich, existovali tu koncentračné tábory, tábory nútených prác alebo tranzitné tábory. Rôzne tábory slúžili na rôzne účely v rôznom období. Učitelia by mali byť v prvom rade veľmi presní pri popisovaní aktivít, ktoré sa robili v rôznych typoch táborov tej doby a mali by sa vyhnúť zovšeobecňovaniu pojmu „tábor".







Rozlišujte medzi históriou holokaustu a ponaučeniami, ktoré môže táto história priniesť







Dbajte na to, aby ste rozlišovali medzi históriou holokaustu a morálnymi ponaučeniami, ktoré môže človek získať zo štúdia tejto histórie. Pokiaľ učiteľ príliš zjednoduší historický príbeh alebo ho formuluje tak, aby lepšie slúžil  určitému morálnemu ponaučeniu, ktoré si praje pre svojich žiakov vyvodiť, môže sa dopustiť jeho skreslenia.







Vyučovaním o týchto udalostiach môžu byť mladí ľudia citlivejší k súčasným prípadom predsudkov a nespravodlivosti; holokaust môže konfrontovať študentov so stereotypmi, mýtmi a mylnými interpretáciami a umožní im konfrontovať predsudky s historickými dôkazmi. Avšak morálne ponaučenia nebudú mať dobrý základ, pokiaľ nebudú založené na správnej a objektívnej interpretácii historických prameňov.







Môžeme očakávať, že preskúmanie dejín týmto spôsobom odkryje našim študentom zložitosť sveta, v ktorom bolo nutné robiť takéto voľby a prijímať takéto rozhodnutia. Študenti by mali byť konfrontovaní s reálnymi dilemami, ktorým museli ľudia v minulosti čeliť. Iba v takom prípade je možné, aby skutky ľudí (a ich nečinnosť) boli vnímané v rámci kontextu ich vlastného obdobia a iba vtedy môžeme začať s ponaučeniami pre dnešok.







Vyvarujte sa jednoduchých odpovedí na zložitú  históriu







Pokiaľ  sa budete až príliš snažiť  „vziať si ponaučenia" riskujete, že  príliš zjednodušíte vysvetlenie holokaustu, v ktorom sa  nebude brať do úvahy historický kontext, v rámci ktorého boli urobené tie ktoré rozhodnutia. Takýto prístup môže obmedziť chápanie študentov týchto zložitých udalostí ako jednoduché rozlíšenie medzi dobrom a zlom - „príčinou holokaustu bolo, že ľudia neboli schopní prijímať správne morálne rozhodnutia" - a viesť k povrchnému výkladu histórie.







Študenti by si mali klásť historické otázky. Okrem iného sa môžu pýtať, prečo sa osud židov v rôznych krajinách tak značne odlišoval a v rôznych krajinách pátrať po rôznych typoch nemeckých okupačných režimov. Takýto záujem vyvolá morálne otázky, avšak študenti by mali byť podnecovaní k pokornému vnímaniu minulosti. Je jednoduché odsúdiť tých, čo odmietli ukryť alebo pomôcť svojim židovským susedom, avšak jednoduché morálne odsúdenie tých čo sa „prizerali" nenapomôže k lepšiemu pochopeniu  histórie a ani neurobí z našich študentov „lepších občanov".







Študenti by mali mať možnosť, ktorá je daná komplexnosťou tejto histórie, študovať a preskúmať holokaust do hĺbky, vrátane dilem záchrancov, ktorí sa každý deň rozhodovali, či ďalej riskovať vlastný život a život ich rodín, aby pomohli ukrývajúcim sa; zisťovať prečo spojenci neurobili viac pre záchranu židov; prečo niektorí členovia židovských rád  Judenräte zostavovali zoznamy ďalších židov na deportáciu do táborov smrti; prečo väčšina ľudí v okupovaných krajinách neurobila nič pre záchranu ich židovských susedov; a prečo sa obyčajní muži a ženy ochotne podieľali na masovom vyvražďovaní.







Na tieto zložité témy neexistujú vždy jednoduché odpovede a mnohokrát vyvstane ešte viac otázok ako odpovedí. Je vskutku dôležité, aby si mladí ľudia uvedomili, že na niektoré otázky skrátka neexistuje odpoveď.







Poskytnite vašim študentom prístup k základným prameňom







Listy, denníky, noviny, rečnícke príspevky, umelecké diela, nariadenia a oficiálne dokumenty z tej doby obsahujú informácie o zločincoch, obetiach, záchrancoch a prizerajúcich sa. Materiály z primárnych zdrojov tvoria základ pre akýkoľvek zmysluplný prieskum motivácií, myšlienok, pocitov a činov ľudí v minulosti a taktiež základ pre akýkoľvek seriózny pokus o porozumenie toho, prečo ľudia prijímali tie ktoré voľby a prečo sa stalo to, čo sa stalo.







Študenti by mali mať možnosť kriticky analyzovať pôvodné zdroje materiálov a porozumieť týmto analýzam, interpretáciám, pričom posúdenie musí byť založené na zdravej interpretácií historických dôkazov.







Študenti by mali byť upozornení na fakt, že množstvo dôkazov o holokauste vytvorili jeho páchatelia







Mnoho dôkazov o holokauste - či už písaných dokumentov, fotografií alebo filmov - bolo vytvorených nacistami, takže tu existuje riziko nazerania na minulosť iba očami vojnových zločincov. Ak sa takýto materiál nepoužíva opatrne, riskujeme, že budeme vidieť obete tak, ako ich videli nacisti - ako na objekty skazené a dehumanizované.







Takéto dôkazy sa musia uviesť do kontextu a učitelia musia zohľadniť kognitívnu a citovú vyzretosť  dieťaťa tak, aby sa tieto dokumenty využívali primerane, aby boli študenti dobre pripravení na emotívny dopad, ktorý tieto obrázky môžu vyvolať a aby bol mladým ľuďom poskytnutý priestor na odozvu a prediskutovanie ich následných reakcií.







Malo by sa v tomto ohľade pristupovať opatrne tak, aby tu bola rovnováha medzi dokumentmi a fotografiami a medzi denníkmi, listami, fotografiami a ďalšími dôkazmi od samotných obetí, aby bol vypočutý ich hlas.







Vyzvite vašich študentov, aby kriticky analyzovali rôzne interpretácie holokaustu







Vedomosti v triede sú ovplyvnené širšou kultúrnou súvislosťou a holokaust vstúpil do všeobecného chápania prostredníctvom mnohých rôznorodých ciest. Kolektívnu pamäť vytvárajú jednak vedecké a populárne dejiny, ako aj hrané filmy, masovo komunikačné prostriedky, dokumentárne filmy, umenie, divadlo, romány, pamätníky a múzeá. Každá interpretácia je ovplyvnená okolnosťami za akých je vytvorená a môže vypovedať veľa o čase a mieste, kde bola vytvorená, rovnako ako vypovedá o udalostiach, ktoré popisuje.







Je preto dôležité, aby sa študenti zamysleli nad tým  ako a prečo bola taká prezentácia minulosti vytvorená, nad výberom dôkazov, na základe ktorých je táto prezentácia založená a zámermi tých, čo ju vytvorili. Študenti by mali chápať, že napriek tomu, že existujú seriózne oblasti pre historické debaty, neznamená to, že všetky interpretácie majú rovnakú platnosť (viď odsek Nelegitimizujte  popieranie minulosti).







Dbajte na to, aby písaný a vizuálny obsah bol primeraný a nezapájajte vašich študentov do štúdia holokaustu používaním obrazov vyvolávajúcich hrôzu







Explicitné používanie zobrazenia holokaustu so zámerom šokovať a vydesiť je  ponižujúce pre obete a rovnako tak necitlivé voči študentom. Ohľady  voči obetiam holokaustu i vaši „nedobrovoľne držaní poslucháči" v triede si vyžadujú citlivý prístup a starostlivé zváženie toho, čo zaradíte medzi vhodné materiály. Učitelia, ktorí strávili mnoho času budovaním si vzťahu so svojimi študentmi riskujú sklamanie dôvery tým, že ich vystavia najhrôzostrašnejším a najviac stresujúcim vyobrazeniam. Je to predovšetkým tento druh materiálov, ktorý môže spôsobiť napätie a rozpaky vedúce k nervóznemu posmechu a nevhodným poznámkam v triede.







Holokaust možno vyučovať efektívne bez použitia akýchkoľvek fotografií zobrazujúcich hromady nahých tiel. Príliš mnoho  takýchto vyobrazení môže byť naopak škodlivé. Vyvolanie šoku a následné stiahnutie sa nevytvorí príliš hodnotný študijný zážitok. Môže to však spôsobiť dehumanizujúci efekt a posilniť náhľad na židov ako na obete.







Ak sa učitelia rozhodnú použiť brutálne fotografie, mali by tak urobiť iba v prípade, že prinesú  jasný výchovný úžitok pre študentov.







Neporovnávajte utrpenie akejkoľvek skupiny s inou







Pokiaľ majú študenti skutočne pochopiť tieto hodiny všeobecného výkladu daného obdobia, ak používame argument, že prostredníctvom štúdia holokaustu si mladí ľudia uvedomia prenasledovanie, diskrimináciu a nenávisť v dnešnom svete, v takom prípade by mali byť vo vašej pracovnej schéme zahrnuté skúsenosti všetkých obetí nacistického prenasledovania a ideologické pozadie tohto prenasledovania.







Predovšetkým zo skúsenosti židov je možné vidieť diskrimináciu, ekonomické vykorisťovanie,  prenasledovanie a vyvražďovanie, ktoré vyrástli  z nacistického antisemitizmu, ale aj napríklad ďalšie formy nenávisti a intolerancie, ktoré sú rovnako relevantné pre súčasnú spoločnosť. Musíme sa pozrieť tiež na nacistické prenasledovanie a vraždenie Rómov, homosexuálov, komunistov, politických odporcov a spoločensky neprispôsobivých ľudí.







Utrpenie všetkých obetí nacistického prenasledovania musí byť adresné bez relativizovania  židovskej skúsenosti. Nesmie tu existovať žiadna hierarchia utrpenia, či už v rámci histórie nacistického obdobia alebo medzi holokaustom a ostatnými genocídami.







Skúsenosť ďalších obetí nacizmu by nemala byť jednoducho degradovaná na prídavnú vyučovaciu hodinu, kde každá z týchto odlišných skupín by bola považovaná za obdobnú. Namiesto toho by mal byť príbeh týchto skupín integrovaný do rozprávania o prenasledovaní židov, napríklad podobnosti a rozdiely medzi genocídou židov a genocídou Rómov, alebo by mohlo byť hľadané  prepojenie medzi metódami a ľuďmi aktívnymi v programe nacistickej „eutanázie" a táborov smrti vo východnej Európe.







Takýto prístup by mal nielen pripustiť prenasledovanie ďalších obetí, ale mal by taktiež prispieť k porozumeniu špecifickosti židovskej skúsenosti a napomôcť umiestneniu holokaustu do širších historických súvislostí. Rovnako ako nie je možné vysvetliť masové vraždenie židov bez kontextu druhej svetovej vojny, tak je neadekvátne štúdium tohto príbehu izolovane od ostatných prenasledovaných skupín.







Umožnite vašim študentom pátrať po  rôznych reakciách  obetí vrátane množstva foriem odporu proti nacistom







Existovalo mnoho foriem odporu proti nacistickému prenasledovaniu od ozbrojeného boja až po hľadanie spôsobu zachovania ľudskej dôstojnosti aj v tých najextrémnejších podmienkach get a koncentračných táborov. Obete nacizmu nie vždy pasívne prijímali svoje prenasledovanie. Je dôležité študovať, aká bola odozva obetí, hranice ich slobody konania a mnoho rozmanitých foriem židovského odporu voči holokaustu.







Dbajte na to, aby ste necharakterizovali židovský národ len v súvislosti s holokaustom







Udalosti okolo holokaustu by mali byť zasadené do historického kontextu. Je nutné ukázať život obetí pred a po holokauste, aby bolo jasné, že židia majú dlhú históriu a bohaté kultúrne dedičstvo a aby študenti nepovažovali židov len za ponížené a ľudskosti zbavené  obete nacistického prenasledovania. Mladí ľudia by si mali byť vedomí enormnej straty, ktorú utrpela súčasná svetová kultúra, ktorá je dôsledkom deštrukcie bohatých a rozmanitých židovských komunít v Európe.







Upozornite na to, že holokaust nebol nevyhnutný







To, že sa táto historická udalosť stala, bola zachytená v učebniciach a filmoch, ešte neznamená, že sa musela nevyhnutne stať. Holokaust sa udial v dôsledku toho, že jednotlivci, skupiny a národy sa rozhodli jednať alebo nejednať. Zameraním sa na tieto rozhodnutia získate pohľad do histórie a na ľudskú prirodzenosť a pomôžete vašim študentom, aby dokázali myslieť kriticky.







Nepokúšajte sa vykresliť páchateľov holokaustu ako „neľudské monštrá"







Holokaust bola ľudská udalosť s ľudskými príčinami. Je nutné znovu „poľudštiť" všetkých ľudí v rámci holokaustu: je treba vidieť obete, záchrancov, kolaborantov, prihliadajúcich a zločincov ako obyčajných ľudí za neobyčajných okolností. Táto potreba nemá za účel normalizovať páchateľov, ale rozpoznať, že väčšina z nich neboli sadistickí psychopati a vysvetlenie, že išlo o „zlo", je pre holokaust nedostatočné.







Zložitejšou otázkou ostáva ako bolo z ľudského hľadiska možné, že obyčajní muži a ženy, milujúci otcovia a susedia sa mohli dobrovoľne podieľať na vyvražďovaní nevinných mužov, žien a detí.







Motivácia páchateľov sa musí preštudovať do hĺbky a študenti by mali využívať základné dokumenty, prípadové štúdie a osobné biografie, aby mohli posúdiť relatívny význam ideológie, antisemitizmu, ctižiadosti, skupinového  tlaku, hospodárskeho oportunizmu, zločineckej psychopatológie a ďalších faktorov pri vysvetlení toho, prečo ľudia konali tak ako konali.







Dbajte na to, aby ste rozlišovali medzi zločincami minulosti a dnešnými spoločnosťami v Európe a kdekoľvek inde







Študenti by si nemali utvoriť názor, že všetci Nemci boli nacisti, ani že Nemci boli jednotne naklonení genocíde. Mali by dostať príležitosť  študovať rôznorodé odozvy Nemcov na politiku nacistov, ktoré zahrňovali nadšenú podporu a spoluprácu, ale aj nesúhlas, ľahostajnosť  i aktívny odpor.







Dbajte na rozlišovanie medzi Nemeckom minulosti a dnešným Nemeckom. Udalosti holokaustu musia byť umiestnené do historického kontextu tak, aby ľudia, politika, spoločnosť a kultúra súčasného Nemecka bola jasne odlíšená od jeho nacistickej minulosti.







Študenti by mali rozpoznať, že antisemitizmus je celosvetový a po stáročia starý fenomén, a že tu existovali aj iní ako nemeckí páchatelia a ochotní kolaboranti v rámci celej Európy. Ostatné národy slúžili po boku SS jednotiek alebo ako strážcovia koncentračných táborov, miestna polícia napomáhala pri záťahoch a deportáciách židov do táborov smrti, miestne obyvateľstvo občas podnecovalo pogromy proti svojim židovským susedom alebo udávalo židov, ktorí sa skrývali. Vlády spriaznené s nacistickým Nemeckom z ich vlastnej iniciatívy asistovali pri vraždách.







Vyzývajte  vašich študentov, aby pátrali po miestnej, regionálnej, národnej a celosvetovej histórii a pamäti







Ak žijete v krajine, kde došlo k holokaustu, zdôraznite tamojšie špecifické udalosti v kontexte národných dejín toho obdobia tak, aby sa neprehliadala európska dimenzia holokaustu. Toto pátranie by malo zahŕňať skúsenosti obetí, záchrancov, vinníkov, kolaborantov, príslušníkov hnutia odporu i tých, ktorí sa len prizerali a malo by objasniť, ako veľmi bol každý z nich zviazaný s vašou miestnou, regionálnou alebo národnou historickou pamäťou.







Ak žijete v krajine, ktorá bola členom víťazných spojeneckých síl  alebo v jednej z tých, čo boli počas druhej svetovej vojny neutrálne, podnecujte študentov k opätovnému preskúmaniu vašej národnej historickej pamätí tohto obdobia. Z akého dôvodu neprijímali tieto krajiny viac utečencov počas tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia? Prečo si spojenci nevytýčili za jeden zo svojich vojnových cieľov záchranu židov? Bolo možné vykonať viac pre záchranu židov v Európe?







Požiadajte vašich študentov, aby sa zúčastnili na národných a miestnych tradíciách uctievania pamiatok a uvažovali o nich







Udalosti, ako sú pamätné dni holokaustu poskytujú príležitosť pre medzigeneračné projekty, podnecujú k diskusiám medzi členmi rodín o otázkach súčasnosti  a k iným formám spoločenskej výmeny názorov („community learning").







Mala by byť vytvorená príležitosť ,aby výučba o holokauste sa presunula z triedy do miestneho prostredia a stala sa tak sama o sebe príležitosťou k pátraniu a poznávaniu. Študenti môžu byť vyzývaní k úvahám ako kultúrne vplyvy formujú pamäť a a uctievanie pamiatky, ako sa ich spoločnosť rozhodla reflektovať svoju vlastnú minulosť, ako rozličné spoločenské skupiny interpretujú minulosť histórie a vytvárajú si tak svoju pamäť, či ich národ poukazuje na zložité aspekty národných dejín a ako sa také spomienky odlišujú od tých v iných krajinách.







Zvoľte si  vhodné vyučovacie aktivity a vyhýbajte sa používaniu takých aktivít, na základe ktorých by sa študenti mohli identifikovať so zločincami alebo obeťami







Schopnosť vcítiť sa môže patriť medzi veľmi účinné techniky na vyvolanie záujmu študentov o minulosť tým, že bude zdôraznená ľudská skúsenosť a reakcia na historické udalosti. Je nutné pristupovať veľmi zodpovedne pri výbere takýchto aktivít, najmä ak ide o tak citlivú tému akou je holokaust.







Napríklad môže byť pre študentov veľmi užitočné, keď  študenti hrajú úlohu niekoho z neutrálnej krajiny, kto reaguje na tieto udalosti: novinár píšuci článok pre svoje noviny o prenasledovaní židov; znepokojený občan píšuci svojmu politickému predstaviteľovi alebo aktivista snažiaci sa o mobilizáciu verejnej mienky. Takéto aktivity môžu pôsobiť vo výučbe motivačne a taktiež môžu naučiť študentov pri zaujímaní postoja k udalostiam, ktoré sa ich týkajú v dnešnom svete.







Učitelia si však musia uvedomiť, že podaktorí študenti sa môžu príliš stotožňovať s udalosťami holokaustu, byť fascinovaní mocou, dokonca „okúzlení" nacistami alebo dávať najavo morbídny záujem o utrpenie obetí. Tu môže spočívať riziko tvorivého písania alebo dramatických cvičení, ktoré povzbudzujú študentov k predstave, že sú priamo zapojení do udalostí holokaustu. Používanie tvorivých vyjadrení študentov v medziodborovom prístupe môže byť prínosné, ale učitelia si musia byť istí svojimi zámermi. „Empatické cvičenia" sú často nevhodné a z pedagogického hľadiska chybné, pretože je pre nás nemožné skutočne si predstaviť - vynímajúc ten najpovrchnejší prípad - pociťovanie okolností, ktoré sú tak vzdialené od našej vlastnej životnej skúsenosti.







Tieto techniky sú slabé oproti skutočnému vcíteniu, ktoré zachváti študentov pri stretnutí sa s osobnými príbehmi, prípadovými štúdiami a svedectvami tých, čo prežili holokaust.







Nelegitimizujte popieranie minulosti







Popieranie holokaustu je ideologicky motivované. Stratégia popierania spočíva v zasiatí semienok pochybností prostredníctvom skomolenia a nesprávnej interpretácie historických dôkazov. Učitelia by mali byť opatrní, aby nevedomky neuznávali popieračov holokaustu tým, že sa s nimi zapletú do márnej diskusie.







Je treba dávať pozor, aby popierači nedostali príležitosť k vystúpeniu - nepovažujte odmietanie holokaustu za legitímny historický argument alebo pokúste sa dokázať nesprávnosť názorov tých, čo holokaust popierajú prostredníctvom bežnej historickej diskusie a cez racionálne argumenty.







Napriek tomu mnoho učiteľov cíti, že fenomén popierania holokaustu musí so svojimi  študentmi preberať, buď preto, že študenti sami prídu s touto otázkou alebo preto, že učitelia sa domnievajú, že študenti sa s týmito názormi stretnú vo svojom živote a budú nepripravení na rétorické techniky tých, čo ho popierajú a voči ich schopnosti zmiasť alebo zavádzať.







V takomto prípade by sa malo popieranie holokaustu preberať  oddelene od výkladu dejín holokaustu. Jednou z možností je vyhradiť si jednu hodinu na diskusiu o tom, ako sa v priebehu času rôzne formy antisemitizmu vyvíjali alebo zadať projekt na tému manipulácie, skresľovania skutočností a prekrúcania, ktoré využívajú rôzne skupiny pre politické, spoločenské a ekonomické ciele.







Majte na pamäti plusy a mínusy všetkých vzdelávacích materiálov  vrátane internetu







Starostlivo zvážte historickú presnosť všetkých študijných materiálov. V mnohých spoločnostiach je značne rozšírený antisemitizmus, strach z homosexuálov a protirómska atmosféra a tieto sa môžu prejaviť aj vo vašej triede. Buďte si vedomí, že také predsudky môžu existovať aj medzi vašimi študentmi  a dávajte si pozor pri výbere inštruktážneho materiálu, ktorý cez reprodukciu nacistickej propagandy a krutých fotografií nevedomky posilňuje negatívny pohľad na obete. Ubezpečte sa, že vaše výučbové materiály zahŕňajú osobné príbehy a prípadové štúdie, ktoré sú výzvou a vyvracajú negatívne stereotypy skupín obetí.







Okrem vytlačených materiálov predstavuje internet potenciálne hodnotný vzdelávací a prieskumný nástroj. Učitelia však musia byť pri použití internetu opatrní, vzhľadom na to, že existuje veľké množstvo zdanlivo vierohodných stránok, ktoré však píšu a podporujú tí, čo popierajú holokaust a antisemiti. Učitelia by mali mladých ľudí upozorniť na tento fenomén a upovedomiť ich o tom, že niektoré vyhľadávače môžu vyprodukovať nespoľahlivé výsledky a mali by študentom pomáhať identifikovať seriózne a faktické stránky.







Učitelia by mali zdôrazniť potrebu kritického hodnotenia všetkých zdrojov informácií a zváženia kontextu, v ktorom bola informácia vytvorená. Povzbudzujte študentov, aby kládli otázky, ako: Kto je autorom tejto informácie? Aký je účel danej webovej stránky? Obsahuje nejaký program? Ak áno, ako tento program ovplyvňuje výber a prezentáciu informácií?







Odporučte spoľahlivé stránky, ktoré ste predtým preverili. Webové stránky organizácií, ktoré sú uvedené v  Medzinárodnom zozname môžu byť dobrým počiatočným bodom a každá z týchto stránok bude mať odkazy na ďalšie uznávané internetové stránky.







Rozlišujte medzi historickými a súčasnými udalosťami a vyhýbajte sa ahistorickým porovnávaniam







Pre mnohých vyučujúcich je hlavnou motiváciou pri výučbe o holokauste to, že môže v  mladých ľuďoch  zvýšiť citlivosť k prípadom nespravodlivosti , prenasledovania, rasizmu, antisemitizmu a ostatných foriem nenávisti v dnešnom svete. Holokaust sa často považuje za morálne kritérium, formu zla. Hoci vyučovanie venované  takýmto univerzálnym témam môže predstavovať dôležitú časť štúdia o holokauste, študenti by mali taktiež pochopiť rozdiely medzi udalosťami a rozpoznať špecifické od všeobecného.







V dnešnej dobe sa objavuje tendencia používať pojem „holokaust" ako skratku pre všetky druhy strašných udalostí, krutostí a ľudských tragédií. Tento trend existuje sčasti v dôsledku obmedzenosti jazyka adekvátne popísať také udalosti a sčasti v dôsledku nedostatku informácií a pochopenia histórie holokaustu. Nanešťastie  dochádza k tomu, že prílišným používaním pojmu „holokaust" občas dochádza k jeho zovšedneniu alebo dokonca skomoleniu a zneužívaním tohto termínu sa v nepodložených porovnávaniach riskuje, že dôjde ku zľahčovaniu  nacistických zločinov.







Výučba o holokauste môže primäť mladých ľudí, aby si mohli vyvodiť  užitočné porovnania s moderným svetom: porušovanie ľudských práv, ktoré sa počas nacizmu dialo (predovšetkým to, ku ktorému prišlo počas predvojnového obdobia) sa môže ľahko prirovnať k súčasným prípadom  predsudkov, diskriminácie a prenasledovania.







Genocída sa však od straty občianskych práv zreteľne a zásadne  líši. Samozrejme, existovali aj iné príklady genocídy a je logické sa pýtať, aké sú podobnosti a rozdiely medzi holokaustom a genocídou v Rwande. Študentom by ale malo byť jasné, že nie všetky tragické udalosti predstavujú genocídu a mali by sa vyvarovať nepodložených porovnaní.







Vyvarujte sa povrchných porovnaní alebo vytvárania dojmu, že sa môžeme rozhodovať na základe dnešného spôsobu jednania prostredníctvom odvolávania sa na udalosti z minulosti. Žijeme v zložitých časoch a viera našich študentov, že ponaučenia z histórie sú tak jasné, že ponúkajú jasné riešenia pre dnešnú dobu, im iba uškodí.







Reagujte na problémy znepokojujúce vašich študentov







Študenti, ktorí majú pocit, že ste sa nevenovali utrpeniu ich vlastného národa alebo skupiny, sa môžu brániť štúdiu o perzekúcii a vyvražďovaní ďalších. Je dôležité študovať i ostatné dejiny rasizmu, zotročenia, prenasledovania alebo kolonializmu, ktoré sa konkrétne týkajú  skupiny vašich študentov.







Niektorí učitelia majú obavy, že  výučba o holokauste môže vyvolať záporné reakcie  mladých ľudí, ktorí si  klamlivo spájajú utrpenie židovského národa pod nacistickým prenasledovaním s izraelskou politikou na palestínskych územiach. To však nie je  dôvodom vyhýbať sa vyučovaniu o holokauste.







Hoci existuje nádej, že výučba holokaustu zvýši vnímanie študentov k príkladom bezprávia, prenasledovania, predsudkov a porušovania ľudských práv v dnešnej dobe, učitelia by sa mali vystríhať politizovaniu histórie a prirovnávania holokaustu v záujme podpory akejkoľvek programovej agendy.







Učitelia musia byť citliví k pocitom a názorom študentov na otázky, ktoré sa ich naozaj týkajú. Mali by byť pripravení preskúmať príčiny konfliktov v modernom svete a mladí ľudia by mali dostať príležitosť otvorene o týchto otázkach diskutovať. Treba však jasne  rozlišovať medzi rozličnými konfliktami a ich príčinami a podstatou.







Samozrejme máme záujem na tom, aby sa naši študenti stali aktívnymi a zainteresovanými členmi spoločnosti. Avšak využívať  príklad holokaustu v záujme podpory takéhoto pozitívneho prístupu môže byť kontraproduktívne a viesť k pocitom bezmocnosti, pokiaľ nedostanú príležitosť diskutovať o tom, ako môžu oni reagovať na problémy, ktoré sa ich dotýkajú. Vopred si zapracujte do svojho pracovného plánu čas na to, aby ste spolu so študentmi hľadali spôsoby legitímnych  a pokojných akcií, ktoré sa im v súvislosti s ich pocitovými problémami ponúkajú.